blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG antigon
ČLÁNKY
DISKUSIE
1
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
Antigon



Poetika a hry
pridal Antigon 17.2. 2011 o 18:57



                                                                           

 Vďaka technológii, ktorá nás obklopuje a stále sa rapídne vyvíja, zmenila dá sa povedať od základov životy miliárd ľudí. Pre dnešného konzumného človeka je také médium ako PC, každodennou, u niektorých aj srdcovou záležitosťou. Niektorý k technológii prirástli a sú ochotní brániť ju vlastným životom. Predsa Sector navštevujeme tiež vďaka technológii a pre technológiu, ktorá má za sebou niekoľko prevratov. Ja sa zameriam na jeden z nich-  rok 1972- programátorov napadlo použitím vzorcov a rôznych príkazov vytvoriť prvú skutočnú PC hru PONG. Dalo by sa to teda pokladať za počiatok existencie nás hráčov.

 O niekoľko rokov sa z hrami sa roztrhlo vrece. Nehralo sa výhradne na počítačoch, Nintendo priniesol hernú konzolu a hráči tvorili kluby a spolky. S príchodom internetu a v tom čase aj prvých 3D hier, bolo hráčov stále viac a hralo sa častejšie ako by si ktokoľvek pred tým pomyslel. Neskôr už vývojárom nestačilo tvoriť blbiny bez obsahu, chceli dať hrám hĺbku. Rozhodli sa pridať dialógy... neskôr príbeh. Fungovalo to ?  Dnes 10 rokov po miléniu, obklopený hrami s mechanizmami a technológiami ktoré boli dlho tabu, pociťujeme že hry sú súčasťou nášho života, rovnako ako knihy či filmy. Pretože hry v nás niečo zanechajú, často to býva príbeh či atmosféra. Niektoré hry dostávali prívlastky napr. „epické dobrodružstvo“, aké sme mohli vidieť pri Hollywoodskych blockbusteroch. Môže byť taká hra aj hlbokým pôžitkom alebo len komerčným hypertrhákom ?  Môže poetika fungovať aj v hre  ?

 

                                  Hra príliš komplikovaná

 Odpoveď je neistá. Predstavte si nejaký herný „blockbuster“, napríklad naposledy to bol Starcraft II. Na túto hru čakali milióny fanúšikov rôzneho veku, národnosti alebo vierovyznania. Keď nadišiel čas vypustenia, onedlho v prvých recenziách bol vychvaľovaný do neba svojou dokonalosťou takmer po všetkých stránkach. Nie som asi jediný, kto vie že je to recyklovaný Warcraft III, prispôsobený dnešným potrebám hráčov. Technicky je to všetko dokonalé, inovácii veľmi málo (Blizzard si ich zjavne odkladá na pokračovania trilógie), príbeh slabý a pre mňa nezaujímavý, nič čo som nevidel. Až na pár perfekcionistov, každému je to jedno, ide predsa o vesmírnu stratégiu, o nezáväznú zábavu, ktorú netreba brať úplne vážne. Tak fajn, toto som ochotný akceptovať a hru si užiť.

 

 Čo ale keď existuje hra, ktorá sa tvári že jej hlavnou  prioritou je príbeh, ktorý má byť pútavý, duchaplný a poeticky nezabudnuteľný, pritom nič také sme pri hraní necítili ? Je to pomerne častý fakt v niektorých hrách, ktoré si získavajú popularitu a očakávania namakanými trailermi, logami výrobcov, poprípade dobrým menom predchodcu. Skutočnosťou býva, že takéto hry sa stávajú obrovskými sklamaniami. Príkladom je najnovší Gothic. Arcania je zásadne úplne iný Gothic, aký poznáme z predchádzajúcich dielov. Už necítiť výpravné dobrodružstvo, ani nebezpečenstvo v kdesi v bažinách. Príbeh je len rúbačka, hlavná postava pohyblivá textúra bez charakteru, kozmeticky príťažlivé prostredia sú bez dychu harmonickej hudby, ktorá tak krásne sála z môjho obľúbeného Fable: The Lost Chapters. Spomínate si na minuloročný prepadák Súboj Titanov ? To dejové klišé s peknými CGI trikmi ? Arcania je niečo podobné. Od hier ako Starcraft II  som ako som už spomenul ,ochotný tolerovať  absenciu kreatívneho príbehu, nie však niekde, kde sa to očakáva. Hra je príliš variabilná a komplikovaná a vyzerá to tak, že vytvoriť herný príbeh je ťažie než vo filme.

 

                                           MMO Fantázie ?

 „Fantasy je o Poetike“. Takto sa vyjadril obľúbený poľský autor Andrzej Sapkowski. Podľa neho niektorých čitateľov k Fantasy „priťahuje zabijak a na obálke vyzlečená baba, čo u nich vyvoláva nočné polúcie“. Platí to síce pre literatúru, no som presvedčený že aj pre hry. Sapkowski je starší pán, preto asi nevie, že k vyzlečeným babám stačí len pár kliknutí. Ale zo zabijakom mal pravdu a to v hrách platí dvakrát. Zoberiem si ako príklad notoricky známe MMORPG World of Warcraft. Písať tu o nejakej poetike sa tu nedá ani s ružovími okuliarmi. Hráčov, samozrejme priťahujú arény a rôznorodé štatistiky. Niektorý hráči by však boli schopný brániť svoj názor, že hrajú plnohodnotnú poetickú Fantasy- veď predsa ide o konflikt rás ako to kedysi bolo v Pánovi Prsteňov. Pravda je samozrejme úplne inde, WoW nemá s poetikou  nič spoločné, nezachraňuje to ani svet rozličných rás a lokalít, skopírovaných z kadiaľ sa dalo. Istá dávka inovácii tu je, avšak stále je to prázdnota. Hlavný problém je ten, že je to predsa len MMORPG. Tvorcovia potrebujú čo najviac nápadov, aby bola hra čo najrozsiahlejšia. Nuž hráč s vo Svete Warcraftu nemá možnosť pohnúť s príbehom, takže splýva so svetom, to je fakt. Celé toto prirovnanie neberte seriózne, WoW-ko som si vybral iba ako najvýraznejšiu ukážku RPG v ktorom prevládajú tabuľky a mizne podstata. MMO je MMO, to je taktiež prijateľné, ale nádej vkladám do Guild Wars 2, kde sa tvorcovia pokúsia dať hráčovi možnosť, aby vedel za koho vôbec hrá.

 

 

 Nebudem stále skeptický a spomeniem skutočne vydarené RPG herné diela.  Jedným takým je samozrejme legendárny poľský Zaklínač. Ten Zaklínač, ktorým Andrzej Sapkowski navrátil do Fantasy literatúry dávno zabudnutých slovanských Vedmákov. Hra  ktorá je okrem celkovej dejovej stránky a vizuálneho pôžitku (efekty počasia), aj akýmsi kultúrnym povzbudením, že aj my Slovania máme Fantasy a to v mnohom lepšiu, než kdejaká Rowlingová. Ďalším skvostom je spomínaný Fable: The Lost Chapters, z ktorého vám svoje pocity zdelím až v mojej recenzii, ktorú pripravujem. Alebo tiež...    

 

 Teraz už dosť ! Vôbec vlastne, ak už niečo má byť „epické dobrodružstvo“, potom to nemusí byť len

RPG, ale aj hra hociktorého žánru, ktorá vám prirástla k srdcu a radi na ňu spomínate ! Kto sa rád nevracia k svojim klasikám ?! Kvalitné herné príbehy zostanú ešte dlho vzácne, ale jeden raz, si možno naše vnúčence spomenú na prastaré hry, možno sa z niektorých herných príbehov stanú legendy, nie je vylúčené že dokonca z niektorých príbehov aj morálne zásady. Zostáva nám hádať, aká hra to dokáže...   




Prístupov 4751
Kvalita článku
(64,3%) hlasov 7

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Wiedzmin
[ 24.4.2011] (príspevkov 7)
Poetika a hry
[ 17.2.2011] (príspevkov 7)
Top 10 herných soundtrackov
[ 16.1.2011] (príspevkov 19)